Obec Dolná Tižina rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Kronika obce | ĽUDOVÉ ZVYKY OKOLO ROKU 1920 V NAŠEJ OBCI

Ľudové zvyky okolo roku 1920 v našej obci.


      Hlavná váha zvykov z tohoto obdobia sa točila okolo vianoc. Vtedy chcel byť každý doma lebo to boli aj sviatky rodiny. Ešte stále sa však verí na rôzne povery vzťahujúce sa na tieto dni. Na štedrý deň chodili od doma k domu betlehemci a tí boli chudobným ľuďom zvlášť vítaní, lebo to boli pastierikovia a pastierov mali v každom dome lebo všade mali nejaký statok, ktorý sa pasaval. Štedrá večera bola jednoduchá, predstavovala každodennú stravu, len bola slávnostná a všade sa snažili aby v ten deň bola štedrá večera čo najbohatšia. Cez sviatky sa nechodilo k susedom, lebo by sa, ako sa hovorí "povazovalo" a taký povazeň, hlavne keď išiel dole vodou nebol nikomu vítaní, verilo sa že povazník prinesie na budúci rok nešťastie. Na Nový rok chodil miestný pán farár s rechtorom a kostolníkom po koľade. Bola to návšteva ktorú v každom dome očakávali. Potom nasledovalo obdobie fašiangov, obdobie svadieb a veselosti. Fašiangy sa skončili veswlou udalosťou, chodilo sa po turvoni. Bol to sprievod piatich-šiestích chlapov, ktorí boli prezlečení za rôzne maškary, s kožuchmi so srsťou von, mali rohy a zvonce. Hlavná postava, turvoň, bol navlečený do dlhého čierného vreca, na hlave mal rohy, v rukách držal drevené rohy so zvoncami a takto oblečený nahánal ľudí hlvane deti lebo za nimi chodilo veľa ľudí ktorí sa smiali, bolo veselo a hrávala aj muzika. Turvonko vesele, turvonko vesele nech sa ti pán gazda zasmeje. Takto chodili od doma k domu a gazda ich obdaroval slaninou, ulial pohárik domácej slivovice, gazdina dala pár vajíčok, trocha zbožia, lebo sa verilo že komu sa turvoň po dvore pováľa, tak tomu narastie pekné konope. Na jar sa zase chodilo s morenou ktorú hádzali do potoka. Na prvého mája mládenci stavali dievkam máje. Boli to veľké žrde zv. smrekov na vrchole bol upevnený stromček vyzdobený šnorkami, farebnými ružami z krepového papiera. Posledného mája sa máje váľali, kde zase hrala muzika a na dvoroch s májmi sa tancovalo. To však už bola posledná možnosť zábavy, lebo od jari až do jesene sa ťažko pracovalo, či už na poliach, pri sene v hore, či na gazdovstvách, ale pri ťažkej práci sa na lúkach, holiach i v dedine, kde tu ozýval krásny spev ktorý už dnes nepočujeme a ten sladký, pekný spev zľahčoval ťažký ale pekný život naších predkov.


zdroj: Obecná kronika
kronikár: Jaroslav Bačinský