Obec Dolná Tižina rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Kronika obce | PRVÉ ROKY V SLOBODNEJ REPUBLIKE

Prvé roky v slobodnej republike.

     S radosťou privítali obyvatelia obce koniec vojny a utvorenie novej republiky. O to bola radosť väčšia, že zvesť prišla odrazu. Tu, v malej, pod horou skrytej dedinke sa málokto rozumel politike. Oni si mysleli, že to už tak musí byť, ako je. Duch maďarizácie tu až tak silno nedoliehal. V škole síce učili už po maďarsky, ale učiteľ bol Slovák Andrej Grantier, ktorý trochu po maďarský vedel, lebo sa to naučil vo vojne a na robotách v Pešti a túto svoju vedu mal naučiť deti v škole. Jemu samému milšia však bola reč materinská, tak nečudo, že z tej maďarčiny nevedeli skoro nič, iba trochu počítať. Na úradoch vo Varíne a v Žiline hovorili aj tak po slovensky. U nás si ľudia oveľa menej uvedomovali ťarchu maďarizácie, ktorej stelesnením tu boli iba žandári s kohútimi perami. Noviny v obce nečítal skoro nik, tak ani nevedeli, že sa Rakúsko-Uhorsko po vojne rozpadlo.
     Až odrazu, že sloboda, máme novú republiku, Masaryk, Štefánik, toľko nových pojmov a vecí, že to až ťažko bolo odrazu pochopiť. Poniektorí tak chápali slovo sloboda, že už môže si každý robiť čo chce, stávali sa aj smiešné veci, napr. jednému gazdovi z Tižiny, keď išiel s konským povozom do Varína, tak mu zobrali Terchovci koňa aj s vozom, že však už je sloboda. Dostal ich späť až za pár dní, keď sa zavádzal nový poriadok. Veľmi sa zaslúžili o obnovu poriadku vojaci, väčšinou Česi, keď prišli do okolitých dedín, do Varína, aj inde a mali tu svoje postavenie proti zbývajúcim maďarským vojakom zdržujúcim sa v Turci. Ešte aj teraz badať na okolitých vŕškoch na Poľanoch zákopy, v ktorých boli proti Maďarom Český vojaci. Tiež pomaly sa vracali domov vojaci z rozbitej Rakúsko-Uhorskej armády a prinášli so sebou okrem roztrhaných handier aj nového ducha a vieru v lepšiu budúcnosť. Prišli aj niektorí legionári z Ruska a tak národné a slovanské cítenie zachvátilo celú dedinu. Mnoho rodín však márne čakalo svojich otcov a synov. Vojna zničila mnoho mladých životov, mnohí padli na Piave, pri Haliči, na východných frontoch na Ukrajine a len sám Pán Boh vie, kde snívajú svoj večný sen. Smútok rodín potešovalo však vedomie, že Slovák už viac nepôjde do boja za cudzie záujmy a sám si bude pánom. A ako hovorí staré príslovie "čas bolí, čas hojí", aj v týchto bolestných časoch tomu nebolo inak. Nová republika priniesla so sebou veľmi veľa novostí. Patrili medzi n e aj prvé slobodné voľby. V novej republike už mali volebné právo všetci ľudia nad 21 rokov, nuž niet div, že sa o hlasy ľudu zaujímalo veľa politických strán, bolo ich až 23. Rečníci sa na dedinách priam predbiehali v sľuboch. Najväčšej popularite sa ťešila strana sociálno-demokratická, veď mala taký krásny program, sloboda, rovnosť, bratstvo, tak niet divu, že väčšina obyvateľov chystala sa dať svoje hlasy práve tejto strane, ako sa hovorilo, strane chudoby. Ako však dopadli prvé voľby, o tom budem písať v novej kapitole.




zdroj: Obecná kronika
kronikár: Jaroslav Bačinský
foto: Obecný úrad