Obec Dolná Tižina rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Kronika obce | ZÁROBKY V AMERIKE.

 Zárobky v Amerike.

     Keď po veľkom ohni ostalo pol dediny bez prístrešia a ocitli sa vo veľkej biede, šírili sa po dedine chýry, že za morom v Amerike prijímajú ľudí na zárobky a platia akési doláre, za ktoré v banke dostať veľa naších peňazí. Nuž rozhodli sa niektorí chlapi, že pôjdu skúsiť šťastie do tej Ameriky. Ale kde vziať peniaze na cestu, keď doma nebolo ani grajciara a na šífkartu bolo treba aspoň 300 zlatých? Niektorým požičial vtedajší pán farár Bednár a niektorí si pomohli tak, že predali role u Žida Michala a tak si zohnali potrebné peniaze na cestu. S vybavením papierov neboli veľké ceremónie, lebo chodil jakýsi agent a ten zariadil všetko, cestu do prístavu aj cestu loďou do nových krajov. Našli sa aj takí, čo išli ku moru peši alebo ako sa dalo a na kravský pas. Vtedajšia vláda, keďže sama nemohla zabezpečiť ľuďom prácu, si z toho nerobila ťažkú hlavu. V Amerike sa chlapi dostali väčšinou do baní a vykonávali ťažké podradné roboty, no boli radi, že mohli poslať rodine pár dolárov. Pomoc to bola veľká, lebo za jeden dolár dostali 70 uhorských zlatiek a kravka stála okolo 120 zlatiek. Z dediny v tom čase odišlo za prácou do Ameriky asi 20 chlapov a keď sa niektorí vrátili domov, mali toľko peňazí ako pliev, ako sa hovorí. No moc peňazí málo komu prinesie šťastie, nietkorí sa naučili piť a veľa ich prepili. Väčšina z nich zarobila len to, že povyplácali dlhy a pokúpili si nejaké roličky. Poniektorí v Amerike aj ostali navždy, iní zahynuli v baniach. Keď sa chlapi povracali z Ameriky, boli to už celkom iní ľudia, svetaskúsení, dôležití, s iným zmýšľaním a iným spôsobom života. Veľmi sa odlišovali od obyčajných ľudí a hovorilo sa im Amerikáni. Väčšinou popreberali v obci všetky funkcie. Z chlapov, ktorí boli v Amerike, to boli Ďurinovci dvaja, Lacekovia, Maťkovia, Kabatiarovia, všetci po dvaja, ďalej Falašta, Kvočka, Hodoň, Zakopčan, Bačinský, Kubala, Šušoliak a Franček. Amerikáni už nosili panské šaty, po večeroch v krčme rozprávali zaujímavé príhody o Novej zemi, obec ich pričinením dostávala prvé znaky inej kultúry ako kresťanskej. Mnohí sa majetkovo pozdvihli, postavili si nové domy, pokúpili role. Ľudia v tých časoch dorábali sená až pod Kriváňom a na svačiach ho zvážali do doliny. Celý čas pri senách aj nocovali, pričom sa stala táto príhoda: Raz jeden človek, Imrich Lacek, tiež tam robil sena a mal ho uložené v kope a na noc si ľahol do kopy, lebo išla búrka, no akosi si nebol istý, bál sa, že doň strelí hrom, preto sa radšej skryl pod neďaleký strom. To bola v hore veľká skala a skotúľala sa práve do tej kopy sena a tam aj zostala. Po sene nezostalo nič, celé bolo dodlávené skalou. Tá skala tam leží aj teraz, je to na Laluhovej pod Malým Kriváňom.


zdroj: Obecná kronika
kronikár: Jaroslav Bačinský