Obec Dolná Tižina rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Kronika obce | ZA ČIAS PANOVANIA MÁRIE TERÉZIE

Za čias panovania Márie Terézie


   Za čias panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa keď bolo úradne zrušené poddanstvo, začalo sa aj ľuďom v obci žiť trochu lepšie. Mohli si z panského prirobiť trochu roličky a dostali aj celú horu v Belskej doline. Utvorili sa takzvané urbariáty. Bolo to súkromné vlastníctvo jednotlivcov, ale pod štátnym dozorom so spoločným obecným hospodárením. U nás to bola tá spoločná hora a pasienky na Pažiťach, Poľany a za Príslopom. V hore mali ľudia vlastníctvo vo forme "hlasov". Pridelili sa tak, že na každého dospelého muža v ten čas pripadlo "5 hlasov". Táto forma hospodárenia sa udržala až do roku 1950. Všetky práce sa robili spoločne, výsadba, údržba lesa aj ťažba a drevo sa delilo podľa podielov. Role, čo vtedy ľudia dostali z panského sa volali "hoferky". Od tých čias si gazdovia na robotu začali chovať kone, čo dovtedy nemohli, mohli myť iba volov. Prestal strach z dereša, z panských hajdúchov a vytratili sa z hôr aj baníci. každý sa tešil, e bude robiť len pre seba. Niekedy z tých čias pochádza aj toto rozprávanie. Žila vraj vtedy v dedine dievka, ktorej nebolo páru čo do krásy v celom okolí, no jako bola pekná, taká bola pyšná, neľúbil sa jej ani jeden mládenec v dedine a nebála sa ako sa hovorí, ani Boha ani ľudí. Raz boi na sviatok Božieho tela všetci ľudia v kostole len Dunčová Hanka, jako ju zvali, zobrala plachtu a išla do hory na trávu. Bol pekný deň a tu z čista jasna zahrmelo a strhla sa strašná búrka. Keď ani večer Hanka neprichodela išli ju hľadať no nenašli ju nikde, len na tom mieste, kde žala trávu našli vysokú, tenkú skalu v ľudskej podobe, ktorá tam nikdy nebola. Ešte aj dnes sa ta skala nachádza v dolinke, na kraji medzi Bačínom a Frankovcami a ľudia ju volali Dunčová Hanka.


zdroj: Obecná kronika
kronikár: Jaroslav Bačinský
foto: obecný úrad