Obec Dolná Tižina rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Kronika obce | BANE NA ŽELEZNÚ RUDU



Bane na železnú rudu

 
 V niektorých týchto rokoch vznikli nad dedinou v horách bane na železnú rudu. Keď v Třinci založil rakúsky arcivojvoda železné huty, hľadali nálezištia tejto rudy po celom Hornom Uhorsku. Jakosi zistili, že sa nachádza aj v našich horách. Povolal baníkov z Talianska a začali na viacerých miestách kopať. Bývali na mieste v hore, čo sa menuje na Sedielku, mali tam postavený veľký drevený dom. Hlavná šachta bola v Bačíne pod Prostou a druhá na Príslope, tá bola kolmo dole. Vykopanú rudu vozili furmani na vozoch po ceste, ktorú pre to urobili až do Čadce, odtiaľ až do Třinca. Domáci vozili zasa prázdne vozy, neprekladali náklad, iba sa prepriahalo. Bola to akási kyvadlová doprava s preprahmi. Dole kopcom nebolo treba koňom veľa ťahať, len poriadne hamovky bolo treba mať ináč bola beda. Ostala z tých čias furmančenia takáto príhoda. Istý furman, nejaký Prindiš, tiež viezol rudu na páre koňoch. Tam na jednom mieste bola strmá a ostá zákruta. Pokazela sa mu hamovka a jeho sotilo aj s vozom pod cestu do brehu, pričom mu dolámalo nohy a rozdriapalo celý odev. Keď ho potom ľudia ľutovali, že mu tie nohy tak dolámalo, on vraj povedal:"Čo tam nohy ako nohy, ale kožuch nový!" Ten mu totiž tiež dodriapalo. Tie bane sa udržali až dotiaľ, kým postavili Košicko-Bohumínsku železnicu, potom mohli dovážať rudu lacnejšiu a kvalitnejšiu zo spišských miest a bane u nás zanikli. Hovorilo sa, že diera z Bačína bola prekopaná s tou, čo teraz vidieť v Kúri. Ľudia vraveli, že raz pusteli kačku do štôlne v Bačíne a vyšla v Kúri. Baníci odišli a tam, kde bývali, kupeli to Lackovia na bývanie pre seba a štôlne sa pomaly zasypali samé od seba. No bolo ich ešte v r. 1940 dobre rozoznať a na kus aj do nich ísť. Cestu ešte poznať aj dnes, išla s poza Príslopka na Zichovú lúku a ponad Háje hore na Sedielko a Príslop.
     Naši občania mali majetky zvané chalvarky až za vrchmi pri Terchovej, kde na leto vyháňali kravy a bačovali tam až do jesene. Mali tam vystavané maštalky a domčeky čo v nich cez leto bývali. Keď bolo viac bratov v rodine poniektorý v domčekoch ostali aj v zime a neskôr sa tam usadili trvalo. Zobrali si kúsok pola, kde siali ovos, sadili zemiaky a tak sa pomaly od Tižiny osamostatnili. Domčekov pribúdalo, až bola založená nová obec, ktorá patrila pod Terchovú. Toto postupné osamostatňovanie sa ukončilo okolo roku 1800. Takto vznikla obec ktorej dali názov Horná Tižina a materská obec sa začala volať Dolná Tižina.




zdroj: Obecná kronika
kronikár: Jaroslav Bačinský
foto: internet