Obec Dolná Tižina rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Kronika obce | RÁKOCIHO A TӦKӦLIHO POVSTANIE



Rákociho a Tӧkӧliho povstanie


  Za Rákociho a Tӧkӧliho povstania proti cisárovi obec, keďže bola stranou, moc netrpela. Vznikla vtedy susedná obec Stráža, tak, že cisársky prívrženci na ceste, ktorá viedla do Oravskej stolice od Žiliny, cez Varín, popri rieke oproti Tižine, osadili pár zemianskych rodín ako stráž cesty. Osada aj mala názov Zemianska Stráža. Po rozpade povstalcov títo pred strachom z cisára porozchodili sa po okolitých osadách a po horách, kde sa niektorí aj usadili. Tak aj u nás ostalo zopár kuruckých husárov. Boli to rodiny Kvočkovci, tých aj do nedávna volali u Husárov, ďalej Mičianovci, Nováčik, Novosadovia i Lacekovia.
     Priezviská pôvodných prisťahovalcov sú totožné s priezviskami z okolia Detvy. Pôvodní prisťahovalci sa volali: Hurta, Prindiš, Cesnek, Svatko, Cabada, Maťko, Matušík, Ďuriš, Ďurana, Chovanculiak, Mazúr, Hraščan, Rusnák, Bučkuliak, Kalina, Ďurina, Ďuračka, Masnička, Šustek, Kubík a Jariab. Po týchto ľuďoch sa zvali aj časti obce, role. Hurtová, Švábová, Kubíková, Jariabský kopec.
     Pánsky sluha Boďa, ten ale tu dlho nebol a neskôr prišiel aj Žid Michal. Ostatné priezviská, čo sú teraz , vznikli ženením a vydajom s ľuďmi z iných krajov napr. Zicho, Bačinský z Poľska, Bajaník z Ukrajiny, Ondrovci zo Spiša. Pasienky nad dedinou sa volali Poľany – čo je zrejme tiež odvodené od vrchu Poľana pri Detve. Ďalšie pasienky sú Ploštiny, Pažite, za Omladníkmi, (za Omuanikmi) Holý diel. Nárečie naších ľudí bolo tiež veľmi podobné detvianskému, odlišné od okolitých obcí a zachovalo sa veľmi dlho, veď starší ľudia ešte stále hovoria zbytkami nárečia. Hovorilo sa spevavo, namiesto „l“ sa hovorilo „v“; bov som, mav som, čo si vravev? V reči sa hodne zaťahovalo, spev bol krásny, hlavne ženský. Hudobné nástroje boli fujara a gajdy, neskôr husle a basa.
     Cesta do dediny neišla tade, ako ide teraz. Išla tadiaľ ako sa z hradskej odbočuje do Kúrskej doliny a potom sa išlo poniže cigánskej osady, cez Omuaniky až do Cesnekovho dvora. Za čias poddanstva, keď ľudia chodievali robiť na panské do Gbelian, furmani na voloch, lebo sedliaci nemohli chovať kone, keď išli cez Cesnekov dvor, museli si zvonce na voloch zapchať trávou, lebo tam bývali takí zemani, že kto by nebol poslúchol, toho by zbili. Tam, kde ide teraz cesta z dediny, boli samé močariská, keďže potok, čo vytekal z obce, išiel kľukato po celých Tižinkách a tiekol, kadiaľ chcel. Potom, neskoršie, keď panstvo chcelo rúbať drevo v Bačíne, to sa nedalo voziť po starej ceste, tak vykopali jarok po jednej strane hlbšie do zeme, tadiaľ ako tečie teraz a povedľa neho naviezli cestu až do Stráže. Močiare potom postupne povyschýňali.



zdroj: Obecná kronika
kronikár: Jaroslav Bačinský