Obec Dolná Tižina rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

Kronika obce | OSÍDLENIE DOLNEJ TIŽINY

         
                                      


  Turci idú, Turci idú...
  Turci idú, Turci idú, ozývalo sa z úst do úst poplašné volanie v dedinách panstva grófa Pongrácza niekde na okraji Zvolena a všetko čo mohlo tiahlo spolu s panstvom hore na sever krajiny pred strašným nepriateľom - Turkom. Tu si ubehlý gróf zaspomenul, že za Žilinou, v Tepličke má príbuzných pánov Teplického kaštieľa, nuž zavítal k nemu a tento ho prijal na dlhší čas, ba povolil mu osadiť jeho poddaných na svojom panstve v doline povyše Varína, takže sa usadili tu, na neobývanom mieste. Tak sa osadili poddaní grófa v údolí rieky Varínky a založili osady Tižina, Belá, Terchová a iné.
     Možno to bolo tak, možno trochu inak, ale podstata, že vznik našej obce súvisel s Tureckými nájazdmi, bude asi pravdivá. Svedčí o tom viac variant ústneho podania a rozličných povestí. Všetky hovoria, že praobyvatelia obce prišli sem na úteku pred Turkom. Meno obce by sa dalo odvodiť tiež od slova Tíšina, Zátišie, keďže na okolí osady boli samé lesy.
     Tiež aj nárečie obyvateľov obce je veľmi podobné nárečiam z okolia Zvolena alebo Detvy, podobne aj kroje, hlavne ženský. Mužský sa prispôsobil drsnejšiemu podnebiu aj okolitým obyvateľom. Podobne aj zvyky ľudu sú príbuzné so zvykmi a piesňami Detvianskymi, hlavne hudba, základom ktorej bola kedysi fujara a gajdy. Ešte v r. 1920 bolo v obci hodné ľudí, ktorí vedeli hrať na fujare a drumbľach, čo inde na Slovensku nebolo len v okolí Detvy. tiež aj v piesňach ľudu je hodne pamiatky po Turkoch čo by nebolo mysliteľné, keby praobyvatelia neboli z územia, kde Turci neboli. Ďalším svedectvom, že pochádzame z okolia Zvolena a Detvy, je aj pamiatka na kráľa Matiaša r. 1443-1490. Keď v bitke pri Moháči 26. IX. 1525 padol posledný Uhorský kráľ Ľudovít, Uhorsko zostalo bez kráľa. Časť zemianstva si zvolilo za kráľa Jána Hunyadyho a po ňom jeho syna Matiaša. Tento kráľ bol veľmi obľúbený medzi ľudom južného Slovenska, často sa zdržiaval na Zvolenskom zámku a preoblečený chodil medzi pospolitý ľud. tohto kráľa často spomínali naši starí ľudia a aj v piesňach ostala naň spomienka.
     Prví osadenci, ktorých nebolo veľa, najviac 20 rodín, sa zaoberali hlavne chovom oviec, volov ktorých používali na ťažné účely lebo koňov ešte nebolo. Postupne rúbali a klčovali lesy, ktoré zaberali celý terajší chotár obce, vyrábali z nich polia, do ktorých siali ovos, pohánku, ktoré im s ovčím mliekom tvorili hlavnú časť celej výživy. Z dreva si postavili nízke domky pozostávajúce z jednej izby, ktorá bola všetkým, i kuchyňou i spálňou a na zimu tam zavreli ešte aj ovce i sliepky.
     Ešte okolo r. 1850 bola časť chotára za Hlbokým a nad Belkou lesom s obrovskými stromami. Ťažký bol život obyvateľov tých čias, neúroda, keďže políčka, zle obrobené dávali slabú úrodu, neraz bol hlad, zemiakov ešte nebolo a keď nenarástol biedny ovsík a pohánka, tak veru neraz potravou ľudí bola žihľava a iná tráva. Tiež v nezdravom prostredí mnohé choroby ničili ľudí, najmä deti, tak sa dá vysvetliť, prečo počet obyvateľov v obci cez dlhé roky bol veľmi malý a ešte k tomu mnohí z nich boli neschopní roboty, boli mrzáci. Život ľudí sa zlepšil len na jar, keď vyháňali na pašu ovce a dobytok.



zdroj: Obecná kronika
kronikár: Jaroslav Bačinský